Denník riaditeľa

Každý návštevník Lietavského hradu, ktorý si návštevu kultúrnej pamiatky zopakoval po uplynutí niekoľkých rokov sa s prekvapením opiera o drevené zábradlie okolo hradnej studne. S prekvapením konštatuje, že ešte nedávno to bola len diera plná kameňa a odpadkov. Pri samotnom vzniku ZnZLH bola otázka čistenia studne mnohokrát opakovaná, ale rok po roku táto myšlienka musela byť potlačená do úzadia z dôvodu dôležitejších problémov hradu. Časom však začal chýbať stavebný materiál a preto sme v lete roku 2007 pristúpili k samotnému čisteniu. Na začiatku to boli len odpadky, avšak pod odpadkami nás čakal historický stavebný kameň. Jeho expedícia na povrch bola náročná a preto sme boli nútení si zabezpečiť stavebný stroj – elektrický navijak. Až vďaka tomuto pomocníkovi sme začali vstupovať do neznámych hlbín.

Tajomná hradná studňa sa nachádza na hlavnom nádvorí Lietavského hradu. Je vysekaná vo veľmi tvrdej zlepencovej skale. Na začiatku svojej existencie bola vysekaná len hradná cisterna, do ktorej boli zvedené zvody zo striech do filtračnej jímky, z ktorej voda prefiltrovaná pretekala do samotnej cisterny s rozmermi 6 x 6 x 4 m. Voda bola potrebná pre hasenie prípadných požiarov ako aj pre napájanie hospodárskych zvierat. Cisterna bola vysekaná pravdepodobne v neskorogotickom období keď hrad vlastnil Pavol Kiniži ( 1474-1492 ). Cisterna slúžila svojmu účelu až do obdobia vlastníctva palatína Juraja Thurzu, ktorý dal na dne cisterny vysekať takzvanú živú studňu. Tento fakt potvrdzuje list ktorý napísal Juraj Thurzo svojej manželke Alžbete Coborovej, že jej posiela 40 tureckých zajatcov na sekanie živej studne. V roku 1844 samotnú studňu na dne cisterny spomína aj Aloiz Medňanský vo svojom knižnom diele – Malebná cesta dolu Váhom, ktorý ju ešte v tomto období videl nezasypanú. Až do roku 2007 bola cisterna z väčšej časti zasypaná a studňa na dne tejto cisterny bola len legendou, ktorej tajomstvo sme chceli odhaliť. Samotné čistenie studne však začalo až koncom roka 2009, kedy sme nadviazali úzku spoluprácu so Žilinským jaskyniarským klubom. Práve s týmito profesionálmi sme aj zrealizovali projekt Čistenie hradnej studne.

Profesionáli zo Žilinského jaskyniarského klubu, svojou prácou zistili nasledujúce skutočnosti : Vo vnútri cisterny je vysekané hrdlo studne v profile 180×180 cm. Profil sa stáča vertikálnym smerom mierne doľava po tektonickej pukline, ktorú stavitelia využili pri sekaní na uľahčenie práce. Tektonická puklina je vedená obidvoma rohmi od Thurzovho paláca vertikálnym smerom. Pukliny končia v  19 m na skalnej terase, ktorá smeruje do vnútorného profilu studne a je široká 30 cm. V tejto hĺbke boli nájdené prázdne nábojnice s razením na dnách z roku 1918 v počte 4 kusy, čo pravdepodobne dokazuje, že v tomto roku bola ešte studňa zasypaná len do tejto hĺbky. Počas čistenia studne od cisterny neboli nájdené žiadne významné archeologické nálezy, ale nachádzalo sa tam mnoho vzácnych pieskovcových ostení z okien, dverí ako aj arkierov. Niektoré kusy dosahovali hmotnosť až 150 kg.

Z tohto vyplýva že táto časť studne bola zasypaná až po roku 1918 stavebným materiálom pochádzajúcim z bývalých budov hradu. V hĺbke 20 m sa začínajú nachádzať archeologické nálezy v podobe črepov z glazúrovanej i neglazúrovanej keramiky. Súčasne boli v tejto hĺbke nájdené aj kované spojovacie klince. Ďalšou zaujímavosťou je vrstva červeného ílu v hrúbke 12 cm, ktorý pokrýval celú súvislú plochu v tejto hĺbke. Zároveň aj puklinové škáry boli vytreté žltým ílom, čo dokazuje že v tejto hĺbke mohla táto studňa naďalej slúžiť len ako cisterna. Vytretie červeným a žltým ílom mohlo teda znamenať, že studňa v tejto hĺbke neplnila svoj účel studne, ale bola len prehĺbenou cisternou. Až ďalší prieskum nám dokáže či studňa bola naozaj živou studňou alebo sa voda v nej stratila v dôsledku zemetrasení, ktoré boli často zaznamenané na území dnešného žilinského kraja.

Ďalšie čistenie studne je len otázkou získania finančných prostriedkov, lebo v dnešnej hĺbke 20 metrov už bežný dobrovoľník pracovať nesmie. Podľa historických prameňov sa hovorí, že studňa má 104 metrov. Tento fakt vychádza z toho že sa na hrade v minulosti našla studňová reťaz tejto dĺžky. Združenie ako aj jaskyniari sa však nechceli opierať len o tento fakt a preto si v roku 2009 zavolali na hrad pána Vysokého z Ďurčinej, ktorý pomocou virgule určil, že voda by sa mala nachádzať v 37 metrovej hĺbke. Jeho odhad teda znamená, že je potrebné vyťažiť ešte 17 metrov zásypu v studni. Tento rok 2011 sa nám to určite nepodarí, pretože na projekt čistenia hradnej studne sme finančné prostriedky doposiaľ nezískali.

Smelé plány na rok 2011

Rok 2011 sme začali realizáciou projektu Nadácie VÚB, ktorá podporila našu činnosť v rámci archeológie stredného hradu ako aj jeho statického zabezpečenia. Lešenie, ktoré je postavené na JV stene hradu zabezpečí túto časť pred zánikom. Ďalšie plány na tento rok sú nasledovné : Bude sa pokračovať v stabilizácii objektu vstupnej prvej brány z vonkajšej strany, potom by sme chceli stabilizovať posledné poschodie Podkovitej veže a mala by sa staticky zabezpečiť Pozdĺžna veža pri hlavnom paláci. Minulý rok bolo v rámci archeológie objavené vzácne SZ renesančné bosované nárožie na prvej bráne a plánom je tento rok ho obnoviť až do výšky 10 metrov. Taktiež sa bude pokračovať v čiastočnej obnove Veže starej brány ktorá po rekonštrukcii bude slúžiť ako kastelánska bašta. Tento rok sme taktiež začali riešiť v spolupráci s obcou Lietava prístupovú cestu k hradu, a to spôsobom plánu obnovenia „Jantárovej cesty“ z obce Lietavská Svinná – Lietava majer. Ani kultúrne podujatia nebudú na hrade chýbať. Začiatkom roka prebehla úspešná akcia Valentín aj pre nezamilovaných. V prvú augustovú nedeľu by sa mala konať v areáli hradu slávnostná svätá omša, ktorá mala minulý rok veľký ohlas a 20. augusta združenie zorganizuje Deň otvorených dverí, ktorý má na hrade niekoľkoročnú tradíciu. Každý návštevník si určite príde na svoje.

Hlúposť , lenivosť alebo … ?

Príroda, v ktorej je postavený hrad Lietava, je prekrásna. Človek svojim správaním ju však často krát mení na smetisko. Ako inak nazvať ľudí, ktorí si zakúpia občerstvenie v plastových fľašiach, ktoré váži 1,5 – 2 kg a po ich vyprázdnení ,keď vážia pár gramov, ich nedokážu odniesť z výletu späť domov. Je možnosť vyhodiť odpad aj do plastových vriec na hrade, ale nie na lúku či do lesa, kam to nepatrí!