Počas pracovného týždňa by ste čakali medzi zrúcaninami hradných múrov opojné ticho. Lenže nie na Lietavskom hrade. Počuť odtiaľto buchot kameňa a iné zvuky, dokazujúce, že sa tu pracuje. Ak by ste uvažovali o záhadných prejavoch duchov niekdajších staviteľov, sklameme vás. Keď nás útroby pevnosti pohltia, nachádzame súčasníkov. Ktorí však zbožňujú históriu i tunajšiu atmosféru, a preto pracujú na konzervovaní a obnove hradu. Na začiatku sezóny tu Združenie na záchranu Lietavského hradu spustilo projekt podporený Nadáciou VÚB, ktorý napísal člen združenia Branislav Piroha. Vďaka tomu sú znovu k dispozícii financie. Úspešne by mal byť zrealizovaný najneskôr koncom leta.
Vďaka projektu sa postupne ľudskému zraku odkrývajú časti stredného hradu, s netušenými architektonickými počinmi, ktoré opäť trochu viac osvetlia minulosť a vytvoria v historických nákresoch hradu jeho ďalšie kontúry.
Najťažší rok – s úsmevom
Na hradné bralo sme prišli pár hodín na sklonku ďalšieho pracovného dňa: Nielen pre členov združenia, ale aj pre dvoch murárov, striedavo visiacich na lane a pracujúcich na lešení, ktorí sú odborníkmi práve na historické stavby. A pre stredoškolákov, reštaurátorov omietok a štukovej výzdoby z Banskej Štiavnice, ktorí tu praxujú už tretí rok. „Sme radi, že si našli cestu ku nám, aj keď sa mohli rozhodnúť praxovať na iných pamiatkach,“ teší sa Ľubo Chobot, výkonný riaditeľ združenia. My sme pristavili dve osemnástky – Katarínu a Annu. Jedna kedysi ani netušila, že niekde stojí nejaká zrúcanina hradu Lietava. A teraz sem dokonca plánujú obe prísť aj na budúci rok, po maturite. „Je to tu zaujímavé, lebo hrad nie je až v takom katastrofálnom stave,“ zhodujú sa.
Teraz, takmer po „šichte“, keď už sú všetci trochu či viac unavení, no vôbec nie menej zhovorčiví, si sadáme ku káve a rozprávame sa. V strednom hrade sa momentálne sústredí nielen stavebná činnosť, ale aj archeologický výskum. Odkrývané suťové závaly postupne ukazujú ďalšie a ďalšie architektonické prvky tejto pozoruhodnej časti hradu z obdobia 15. storočia, presnejšie z rokov 1472 – 94, kedy ju vystaval Pavol Kiniži. Priestor sa stáva priechodnejším, čo isto ocenia aj turisti. Zrazu tu totiž „vykuknú“ kompaktné miestnosti prepojené schodiskami. „V časti stredného hradu bola kedysi len veľká vrstva kamenia, zato dnes je tam objavená nová klenba, portálová brána, schodiská… Predtým sa do Kinižiho paláca chodilo cez okienko,“ porovnáva Ľubo. Grant umožní zakonzervovať a stabilizovať juhovýchodnú stenu celej časti stredného hradu.
Tento rok bude pre združenie najťažším za v podstate 12 rokov jeho existencie a osem rokov stavebnej činnosti na hrade. Ľubo s úsmevom vysvetľuje: „Hoci už je začiatok mája, mnohí z nás sa cítime už takí vyťažení, ako na konci sezóny.“ Momentálne na hrade vďaka grantu VÚB-čky pracuje osem ľudí, ktorí sú tu každý pracovný deň. Finančné krytie archeológie končí koncom mája a hlavná stavebná činnosť 1. júla. Cez leto sa objekt bude ešte hĺbkovo špárovať, aj s pomocou dobrovoľníkov. Ťažisko prác sa presunie hlavne na víkendy.
Záhadná stavba
Aj rozsah archeologického výskumu limitovali financie. „V takom rozsahu, ako teraz, sme výskum ešte nerealizovali. Od začiatku apríla doteraz je vybratých okolo 120 – 130 kubíkov zeme,“ konštatuje Ľ. Chobot. Kamene, ktoré vyberú, použijú späť ako stavebný materiál. Dokonca aj časť piesku, ktorý preosejú, je tunajší. „Vyvarovali sme sa chýb ktoré sa robili pri oprave napríklad hradov Strečna, Beckova či Trenčína. Tam najskôr vyviezli suť ako odpad, a potom zháňali nový kameň na stavbu,“ rozpráva Ľubo. Stáročný kameň má už svoje sfarbenie a na opravu stavby hradu je najvhodnejší. Mimochodom, aj spomínaní murári pracujú s pôvodným materiálom a postupmi: len na špecifické miesta sa malta občas nadstaví cementom.
Archeológovia Lucia Krišková z Považského múzea v Žiline a Mário Bielich z archeologického ústavu v Nitre oceňujú najmä architektonické objavy, z ktorých sa dá vyvodiť, čo kde asi stálo. To však počas našej návštevy stále neplatilo pre kamennú stavbu v severovýchodnom rohu Kinižiho paláca, ktorú objavili ešte v apríli. Pri pohľade na ňu ani nám nenapadlo, na čo „to“ mohlo slúžiť. Čaká sa teda na vyjadrenie metodika, ktorý už vykonal výskum. Práve preto zatiaľ s radosťou vznikajú rôzne dohady: romantické i humorné. Ale sú i seriózne tipy. „Podľa mňa je to jedna zo stavebných etáp schodiska, lebo teraz stojí z vonkajšej strany paláca. Možno bolo kedysi vo vnútri,“ hovorí M. Bielich. L. Krišková mu kontruje: „Určite si tam hradná pani zamurovávala svojich milencov,“ smeje sa a už vážne dodáva: „Z literatúry v podstate vieme, čo kde stálo, no počas odkrývania narazíme vždy na nejaké priečky, o ktorých sa nevie. Keď sa hrad dostavoval a „doliepali sa“ nejaké časti, napríklad brána či okno mohli stratiť svoju funkciu.“ V súčasnosti archeológovia pracujú v tzv. kultúrnej vrstve, kde sa nachádza keramika, sklo a drobné predmety – z nich môžeme spomenúť napríklad nálezy fajočiek. Významnými sú aj kosti. „Podľa analýzy zvieracích kostí budeme vedieť o stravovaní na hrade a o tom, v čom bolo odlišné od jedálnička poddaných,“ objasňuje M. Bielich. Všeobecne sa vie, že hradní páni mali určite stravu pestrejšiu: jedli ryby, vtáky, mušle, slimáky… čo slovami archeológov svedčí aj o tom, že už fungoval dovoz potravín. A tak nálezy kostí v Lietave môžu poslúžiť aj pri analyzovaní vtedajšieho obchodu s potravinami alebo na zisťovanie vývoja zvierat.
Zaujímavými nálezmi z Kinižiho veže sú zvyšky kachlových pecí, dôkazy o vývoji vykurovania paláca. „V prvej etape sme našli zvyšky gotického krbu. Ten bol, v neskorších obdobiach, keď už na vykurovanie používali kachle, prestavaný,“ hovorí M. Bielich. Najdôležitejšie sú však nálezy kamenných článkov, ktoré priblížia architektúru veže a veľmi bohaté nálezy očakávajú archeológovia aj v priestore pekárne.
Z doterajších objavov sa napríklad v prvej bráne našlo nárožie s renesančným obložením, ktoré tam archeológovia nečakali. „Čo nachádzame nás utvrdzuje v tom, že tunajší obyvatelia to tu stále obnovovali. Hoci si ľudia väčšinou prestavujú, že obvodové hradby vyzerali ako ako teraz, nie je to tak. Síce už nie všade, ale sú tu ešte stopy omietok,“ pripomína Lucia. Spolu s Mariánom sa zhodujú na tom, že pekné boli určite nielen obvodové múry, ale v interiéroch boli aj veľmi pôsobivé farebné omietky.
Nečakané prekvapenia
Obzeráme sa navôkol a zaujíma nás, čakáte ešte od tohto hradu prekvapenia? Čo tak legendárne podzemné chodby vyúsťujúce kdesi v Rajeckej doline? Dostávame odpoveď, že ak by sa nejaká našla, určite by mala len okolo sto metrov, chodby boli totiž vytvárané ako únikové. Nejaká by však vraj mohla viesť práve zo studne. No je tam ešte 17 metrov hrubá vrstva sutiny, ktorú už môžu z tejto hĺbky vyberať len profesionálni jaskyniari. A ako hovorí Ľubo, na to tento rok určite peniaze nebudú, iba ak sa nájde špeciálny sponzor, ktorého by to tajomstvo tiež zaujímalo. Čo však potešilo, je nález rozpadnutého krčahu v základoch paláca, pri ktorom bol nájdený aj kovový uzáver od vínneho súdka. Archeológovia uvažujú, že to mohla by to byť obetina, ktoré sa kedysi pri stavbe zvykli vmurovať do základov. „Bývali to nádoby aj s obilím či zvieracími kosťami, ktoré mali symbolizovať ochranu budovy pred zlými duchmi,“ komentuje Ľubo Chobot.
Napokon, pozitívnym objavom by bolo v studni to, čo tam patrí najviac, teda voda. A spolu s ňou to budú, dúfajme, ďalšie architektonické nálezy: pretože hrad bol postupne opustený, a tak si najvzácnejšie veci šľachta určite zobrala so sebou. Lucia Krišková však s úsmevom prezrádza: „Ak bude výskum pokračovať, je tam veľká pravdepodobnosť ďalšieho nálezu.“ Vlani tam totiž práve ľudia pracujúci na hrade ukryli fľašu s odkazom, a tak ju kolegovia zrejme čoskoro nájdu. Dokonca v Prvej bráne chceli do múru zamurovať fľašku neotvorenej „koniferky“ pre budúce generácie.
Ožije Jantárová cesta?
Dlhoročným partnerom Združenia na záchranu Lietavského hradu je ministerstvo kultúry. „Od roku 2004 nás finančne injektuje sumou, ktorá síce nie je horibilná, ale stačí na to, aby sa práce na hrade nezastavili. Minister Krajcer je evidentne veľkým fanúšikom záchrany torzálnej architektúry,“ konštatuje Ľubo. Okrem toho, od mája budúceho roka, by aj na tomto hrade by možno mohli využívať až na pol roka pomoc nezamestnaných. A plány? Okrem prác na exteriéri Prvej brány chcú stabilizovať najvyššiu, Podkovitú vežu a jej priľahlú Pozdĺžnu vežu hradu. Práve tieto náročné tri zásahy by malo finančne podporiť ministerstvo – súčasťou projektu je aj doriešenie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie pre celú časť hradu. To by pre združenie znamenalo možnosť uchádzať sa o vyššie európske granty. Združenie rovnako uvíta dobrovoľníkov ochotných prispieť svojou prácou vo voľnom čase k záchrane tejto jedinečnej pamiatky. Kontakty nájdete na webe: www.hradlietava.sk.
„Chceme podať projekt aj na vybudovanie prístupovej cesty k hradu. Zmyslom projektu by bolo prepojenie obce Lietava a Lietavská Svinná po starej, tzv. Jantárovej ceste. Z vrcholu kopca, zo starého hradného Majera, kde bývali slávnosti, by smerovala cesta až k hradu. Tento rok chceme vypracovať urbanistickú štúdiu s 3D vizualizáciou, realizácia je však závislá od financií a hlavne aj na vysporiadaní majetkovo-právnych vzťahov,“ opisuje Ľ. Chobot. Súčasťou urbanistickej štúdie by mala byť aj oddychová zóna, v budúcnosti možno napríklad s oborou pre miestne zvieratá a celú trasu by lemovala príjemná dubová aleja. Ako by sme to už všetko videli… To však už máme starobylé hradné múry za chrbtom. Schádzame dolu, do našej uponáhľanej doby…
Dana Mlejneková
Obrázok 1 : Pohľad z koridoru stredného hradu na objavenú klenbu a múr ktorý bol storočia zasypaný v závale
Obrázok 2 : Pohľad z hradnej pekárne na objavenú klenbu a múr ktorý bol storočia zasypaný v závale
Celý výskum ako aj detaily zo stavebnej činnosti sú dostupné tu na tejto webovej adrese :
http://lietava.rajce.idnes.cz/
